Slovensky   English  
Home for your business

KONTAKTNÝ FORMULÁR

Ak máte záujem o prenájom kancelárie, prípadne iné otázky alebo pripomienky, neváhajte nás kontaktovať.
Povinné
Povinné
Nepovinné
Povinné
Nepovinné
Povinné

BBC 1 Plus | Médiá o nás

Zelené výstrelky

18.10.2012 | Trend

Aby developeri upútali, opatrne sa púšťajú do budovania nízkoenergetických budov

Ľuboš Mistrík

Stĺpy vymaľované na zeleno, čerstvá tráva pod nohami. V októbri otvorili v Bratislave jeden z prvých skutočne „zelených“ objektov – zastávku MHD, ktorou chcel developer upútať pozornosť na na jeho projekt postavený podľa prísnejších enviro štandardov.

O rozmachu nízkoenergetických budov s inteligentnými technológiami na Slovensku zatiaľ nemožno hovoriť. No veľmi pozvoľna sa objavujú, hlavne keď developerov okrem európskej legislatívy začína tlačiť konkurencia. Situácia, kde je prázdna zhruba desatina všetkých administratívnych priestorov v Bratislave, by ich mala nútiť rozmýšľať inak. Rovnako je to aj v prípade obchodných centier, ktoré v súčasnosti bojujú o zákazníkov i stabilných a príťažlivých obchodníkov. Koncipovať budovu ako zelenú sa tak môže stať niečím, čo ich odlíši – a konkurenčnou výhodou. No ešte dlho budú najdôležitejšiu úlohu hrať náklady na jej výstavbu.

Prečo zatiaľ nie

Technologicky náročné budovy tu zatiaľ nemali miesto. Slovensko v minulej dekáde zažívalo stavebný boom, stavalo sa hlavne rýchlo. Nedostatok kancelárskych budov na celom trhu a vzrastajúci záujem o krajinu s dobrou polohou uprostred Európy navádzal firmy aj do menej kvalitných priestorov. Napriek tomu, že nájomné v minulosti dosahovalo aj niekoľkonásobok súčasnej bežnej bratislavskej úrovne (okolo 12 eur/m2/mesiac). No všetko sa zmenilo s prístupom krízy v druhej polovici roka 2009. Zľaknuté banky aj klienti znamenali stopku veľkej časti novej výstavby. Pri jej opätovnom a opatrnom rozbehnutí sledovali investori skôr cestu čo najnižších nákladov, žiadali to nájomcovia. Na certifikáty kvality či „zelenosť“ budov sa nemyslelo. „Developeri zatiaľ rozmýšľajú najmä o nákladoch na výstavbu, aby boli čo najnižšie,“ pripúšťa Peter Kysela, predseda predstavenstva Slovenskej rady pre zelené budovy (SKGBC).

Avšak stabilne pribúdajúca konkurencia nových kancelárskych vežiakov, ako je Forum, Digital Park III, Reding Tower či mnohých v štádiu plánov, ako je Twin City, zóna Čulenova a podobne, vedie k väčšej odlišnosti projektov. Okrem sústredenia sa na parkovanie či úpravy okolia začínajú developeri zatraktívňovať svoje budovy
aj zelenými certifikátmi.

„Na zelené kancelárie sa pýtajú firmy, ktoré majú napríklad zlé skúsenosti s presklenými budovami. V lete je to skleník, ktorý treba chladiť. Je tam prievan, klimatizácia, zamestnanci sú chorí,“ hovorí Rastislav Badalík z nemeckej skupiny Bischoff et Compagnons, ktorá v Košiciach buduje projekt EcoPoint.

Zatiaľ v malom

Najrozšírenejšími druhmi certifikátov sú britské a severoamerické Breeam a Leed. Na Slovensku sa o ne v súčasnosti uchádza len pár z dokončovaných komerčných projektov, BBC 1 Plus od rakúskej CA Immo a Centrál od domáceho Immocapu či nedávno naštartovaný košický EcoPoint. Certifikáciu už získala hala pre AU Optronics v Trenčíne. Pri všetkých novších projektoch má určitý stupeň certifikátu aj HB Reavis, hovorí za firmu Roman Karabelli. Ako dodáva, kým na susedných trhoch ako Varšava či Praha je to odvetvový štandard, na Slovensku zatiaľ nie. „Česká republika bola pred dvoma rokmi tam, kde sme my teraz,“ hovorí aj šéf SKGBC.

Možno preto očakávať, že do tohto segmentu postupne vstúpia aj ďalší? Pri desatine neobsadených kancelárií a stúpajúcej konkurencii môže zelenosť pomôcť pri ponúkaní budovy. „Túto skutočnosť považujeme pri schvaľovaní projektu za dôležitú. Zelené budovy si vo všeobecnosti dlhšie zachovávajú svoju investičnú hodnotu,“ hovorí riaditeľ odboru financovania nehnuteľností Slovenskej sporiteľne Vladimír Krno.

Hoci firmy sa o novšie technológie pri výstavbe zaujímajú, nakoniec ich odradia zvýšené náklady. Stavbu môžu predražiť aj o desať percent. To v absolútnej hodnote môže znamenať stotisíce až milióny eur. „Pokiaľ je budova takto koncipovaná od začiatku, a teda nie je potrebné robiť dodatočné úpravy, tak sa náklady oproti tradičným budovám pohybujú približne od jedného do piatich percent navyše,“ znižuje odhad Radovan Mihálek z CA Immo. V závislosti od veľkosti objektu stojí ďalšie desiatky tisíc samotná certifikácia.

Stavať nízkoenergetické budovy spĺňajúce najprísnejšie štandardy si tak zatiaľ môžu dovoliť najmä veľké medzinárodné firmy alebo silní domáci hráči. Tie buď nemajú problém získať nájomcu zaujímajúceho sa aj o zelenosť budovy, alebo vedia počkať na naplnenie budovy dlhšie. V Košiciach sa dlho chystal projekt EcoPoint, no nevedel sa rozbehnúť práve pre stagnujúci záujem nájomcov. Výstavba prvej budovy z troch sa začala napokon v lete tento rok, pri dvojtretinovom predprenájme. Zástupca developerskej firmy R. Badalík predpokladá o 30 percent nižšie náklady na prevádzku a hovorí o nájomnom na úrovni 11 eur/m2/mesiac. To je v porovnaní s miestnym priemerom približne o dve až tri eurá viac. No na druhej strane to kompenzujú nižšie prevádzkové náklady (o 1 – 1,5 eura). Dobré meno spojené so sídlom v energeticky málo náročnej budove je však v súčasnosti dôležité len pre niekoľko medzinárodných a zopár domácich hráčov, masový dopyt zatiaľ neexistuje. Záujem majú najmä firmy spoza hraníc, ktoré majú istú úroveň certifikácie predpísanú vo svojich štandardoch.

Recyklácia aj bicykle

Samotná certifikácia sa začína v ideálnom prípade už pri plánovaní a projektovaní budovy výberom vhodného pozemku. Plusové body do hodnotiacej tabuľky získava developer aj budovaním na brownfielde oproti zelenej lúke. Celé hodnotenie je založené na kombinácii viacerých faktorov. Posudzuje sa napríklad dĺžka denného svetla, kvalita vnútorného vzduchu, výťahy, emisie, recyklácia vody a podobne. Komisárov však zaujíma napríklad aj dostupnosť verejnej dopravy či ústretovosť k cyklistom.

Parametrov je veľa a pokiaľ budova stráca v jednej kategórii, môže získať inde. Podľa informácií TRENDU však možno „nahnať“ body aj v zdanlivo nedôležitých častiach, ako je vypracovanie smerníc na vývoz odpadu a podobne. Certifikácia môže prebehnúť aj po rekonštrukcii budovy, kde vie skúsený developer pripraviť také riešenia, aby certifikát získal. Navyše napríklad Breeam ako jeden z najuznávanejších certifikátov môže mať niekoľko stupňov, od „prešiel“ po „vynikajúci“. V slovenských reáliách zatiaľ tieto hodnoty rozlišuje málokto.

Rozšírenie takýchto stavieb môže nakoniec viac než uvedomelosť developerov a ich klientov pohnať európska legislatíva. Tá od roku 2018 nariaďuje stavať budovy s takmer nulovou spotrebou energie pre verejný sektor a od roku 2020 aj pre súkromný. Detaily tejto smernice sa v našej legislatíve ešte stále nastavujú, hovorí P. Kysela.

Nízkoenergetické bývanie Ani v malom

Zelené budovy, ich certifikácia a snaha o čo najväčšie šetrenie pri energiách zatiaľ do masového segmentu nedorazili. Máloktorý developer na tejto úrovni pripravuje rezidenčné budovy. Aj tu klientov stále najviac zaujíma konečná cena bytu. Ak by mala novostavba najnovšie technológie šetrenia energií, zákazník síce časom ušetrí, no pri kúpe zaplatí viac. TREND často počúva prípady o tom, keď sa záujemcovia na obhliadke bytu na mesačné náklady ani nepýtajú. Rovnaká situácia je medzi rodinnými domami. Energetický pasívny dom stojí aj o 10 až 20 percent viac než bežný, z čoho pramení nižšia ochota ľudí stavať takéto bývanie.

© 2018 CA Immobilien Anlagen AG – All Rights Reserved. Powered by SIMPLE WEB