Slovensky   English  
Home for your business

KONTAKTNÝ FORMULÁR

Ak máte záujem o prenájom kancelárie, prípadne iné otázky alebo pripomienky, neváhajte nás kontaktovať.
Povinné
Povinné
Nepovinné
Povinné
Nepovinné
Povinné

BBC 1 Plus | Médiá o nás

Choré domy

03.03.2012 | Život

AKO BUDOVY OVPLYVŇUJÚ ZDRAVIE ĽUDÍ, KTORÍ ICH OBÝVAJÚ?

Únava, sucho v hrdle, upchatý nos, suché oči, výtok z nosa, pocit zvierania v hrdle... NAKAZILA VÁS BUDOVA, v ktorej žijete alebo pracujete?

Naše mestá rastú do výšky, civilizačných výdobytkov pribúda, výber stavebného materiálu je bezhraničný, technológie sa predháňajú, ktorá bude rýchlejšia a my za to platíme daň. O rozhovor sme požiadali MUDr. JINDRU HOLÍKOVÚ z Regionálneho úradu verejného zdravotníctva v Bratislave.

Choré budovy. Naozaj môže aj takto znieť diagnóza?

Nie je to diagnóza, ale syndróm. Syndróm chorých budov. Skupina symptómov, ktoré sa vyskytujú vo výškových budovách a ktoré uznala aj Svetová zdravotnícka organizácia. Tak ako všetko, čo sa týka medicíny, nepostihuje všetkých ľudí žijúcich v takýchto budovách, ale iba asi tridsať percent, hoci švédske štúdie hovoria až o dvoch tretinách.

Akými príznakmi sa tento syndróm prejavuje?

Subjektívnym pocitom únavy a s tým súvisiacou zníženou pracovnou výkonnosťou, suchom v hrdle, upchatým nosom, suchými očami, výtokom z nosa, častými ochoreniami horných dýchacích ciest až po pocit zvierania v hrdle. Ak takéhoto človeka aj lekár vyšetrí, často nenájde žiadne objektívne príznaky, klinicky sa to prejaviť nemusí.

Poďme sa teda pozrieť do výškovej budovy a hľadajme spolu, v čom môžu spomínané ťažkosti tkvieť. Prvé, čo mi zišlo na um, je vzduchotechnika.

Väčšina nových budov už býva vybavená klimatizáciou zabezpečujúcou vetranie, teplo i vlhkosť vzduchu. To, čo na prvý pohľad vyzerá ako veľká výhoda, môže byť pre niekoho doslova katastrofa, povedzme ak mu fúka priamo do chrbta. Stolička sa však väčšinou dá o kúsok posunúť. Čo nemôžeme ovplyvniť, to je ionizácia ovzdušia: ak v prírode prevládajú záporné ióny, vnútri takýchto stavieb kladné ióny, čo súvisí so znečistením prostredia. Elektrický náboj sa teda mení, preto sa odporúča vzduch ionizovať, čím by sa mal subjektívny pocit pohody zlepšiť. Samozrejme, vzduchotechnika by sa mala pravidelne čistiť, prípadne aj dezinfikovať. Vodný aerosól v potrubiach spolu s teplom a nečistotami totiž vytvárajú vhodné podmienky na množenie mikróbov. Medzi ne patrí aj legionella.

Legionella zabila tridsaťštyri účastníkov zjazdu legionárov v hoteli v americkej Filadelfii v roku 1976. Ide o život? Môžu choré budovy ľudí usmrtiť?

"Legionárska choroba" je infekčné ochorenie, ktoré spôsobuje legionella a prejavuje sa zápalom dýchacích ciest až zápalom pľúc. Ak hovoríme o Filadelfi i, treba povedať, že väčšinou na zápal pľúc ochoreli starí muži. Je patogénna najmä pre ľudí s oslabenou imunitou a musela by byť veľmi premnožená, aby podobné ochorenie postihlo aj zdravého človeka. Preto hygienici sledujú jej výskyt najmä v nemocniciach, na operačných traktoch, jednotkách intenzívnej starostlivosti, ale napríklad aj v bazénoch. O legionelle vieme, že žije aj vo vode, ale nakaziť človeka môže iba cez dýchacie cesty. Preto sú pod drobnohľadom najmä kúpaliská s rôznymi atrakciami, kde vzniká vodný aerosól.

Ére azbestu už, našťastie, odzvonilo, nepoužíva sa ani formaldehyd. Ktoré stavebné materiály nás dnes ohrozujú?

Azbest je minulosť, ale ako s reliktom minulosti sa s ním ešte vždy môžeme stretnúť: strešné krytiny, obkladové materiály, interiérové priečky, vodovodné a vzduchotechnické rúry... Azbest je prírodný materiál, ale jeho jemné vlákna sa uvoľňujú do ovzdušia. Pri dlhodobom pôsobení a vo vysokých koncentráciách v pracovnom prostredí môžu u človeka vyvolať väzivové zmeny pľúc - tzv. azbestózu, ktorá môže viesť k vzniku nádorového ochorenia. Formaldehyd pôsobil dráždivo, vysušoval sliznice, spôsoboval vyrážky, a ak mu bol človek vystavený dlhodobo a vo veľkých koncentráciách, tiež ochorenia obličiek a pečene. Je podozrivý ako karcinogén, aj keď priamy účinok sa zatiaľ nedokázal. V domoch sa zvyčajne vylučoval z drevotrieskového stavebného materiálu, nábytku, podláh (lepidlá, tmely, laky...). Ale aj formaldehyd je minulosť. Problémom je aj nemrznúca prísada do betónu Frostex, ktorú v čase stavebného boomu často využívali pri výstavbe objektov, ktoré stavali v zime. Prísada bola určená len na vonkajšie stavby, ako napríklad mosty a cesty, ale v tom čase ju používali aj pri stavbe obytných domov, dokonca škôl a škôlok. Uvoľňuje sa z nej amoniak - čpavok, a to aj po takmer dvoch desaťročiach. Jedinou prevenciou je dostatočné vetranie.

Panelák. O našich socialistických sídliskách sa dokonca hovorí, že sú okrem všetkého ešte aj rádioaktívne. Je to pravda?

Ja takéto informácie nemám. Merania sa robili, ale zvýšený výskyt rádioaktivity v panelákových domoch sa nezistil. Skutočným problémom týchto domov je mikroklíma, najmä ak nie sú postavené tak, ako by mali byť, alebo nie sú správne zateplené. Väčšinou už dnes majú plastové okná, čo sťažuje prirodzenú cirkuláciu vzduchu. Ak sa v nich málo vetrá a ak si k tomu pripočítame opratú bielizeň rozvešanú po radiátoroch, vzniká vlhkosť zrážajúca sa na stenách, ktorá je ideálnou živnou pôdou pre plesne. Plesne sú všade, sú súčasťou nášho života, pokiaľ ich však vidieť, je to neklamný znak, že sa premnožili a môžu ohrozovať najmä alergikov.

Osvetlenie. Zahusťovanie našich miest nám berie denné svetlo...

Na to, ako smie byť okno tienené budovou oproti, máme normy, ktoré určujú svetlotechnické podmienky stavby. Iná je už otázka, či tieto normy dodržiavame. Niektoré pracoviská musia priestor aj cez deň dosvetľovať umelým svetlom, vtedy hovoríme o "združenom osvetlení". Ľudské oko s tým môže mať problém, vzniká tak množstvo farebných odtieňov, na ktoré dlhodobé vnímanie nie je stavané a môže ho poškodiť. Na porovnanie - veľa sa hovorilo o tom, že čítanie v tme kazí zrak. Áno, namáha sa centrum zraku v mozgu. Pre zrak je však škodlivé najmä nadmerné osvetlenie (oslňovanie) a veľký kontrast. Nuž a napokon sú tu priestory, ktoré sú odkázané len na umelé svetlo. V nich povoľujú normy človeku pracovať iba štyri hodiny denne.

Hluk. Ak kedysi "hučali" najmä fabriky, dnes je jeho najväčším zdrojom doprava. Dá sa proti nemu brániť?

Na hlučnosť treba myslieť už pri umiestňovaní budúcej stavby, každá by mala mať svoju hlukovú štúdiu. Problémom však je, že investori chcú stavať na atraktívnych miestach a potom musia robiť protihlukové opatrenia navyše. Niekde už majú domy aj trojité sklá, ale vetrať sa musí, na čo sú opäť ďalšie špeciálne technológie - vetracie mriežky. Poznáme aj "možnosť núteného vetrania", napríklad ventilátormi povedzme v kúpeľni. Ale tieto zásahy nikdy plne nenahradia prirodzené vetranie cez otvorené okná. Zvuk sa šíri od zdroja smerom dohora, preto sú na tom vždy horšie obyvatelia vyšších poschodí. Zatiaľ sme hovorili o ochrane pred vonkajšími zdrojmi, máme však aj vnútorné zdroje hluku: výťahy, klimatizáciu, susedov... Problémom často býva aj nedostatočná zvuková izolácia medzi bytmi a obchodmi, reštauráciami či prevádzkami dole. Hoci sú to známe fakty, aj dnes sa stavajú domy, kde nie je dodržaná zvuková nepriezvučnosť, a nie je ich málo. Človek si kúpi drahý byt s vlastnosťami lacného...

Niekomu hluk prekáža, inému je to fuk. Ako potom možno nastaviť latku tak, aby boli spokojní všetci?

Citlivosť na hluk je u každého človeka iná, a preto môžeme vo všeobecnosti povedať, že predpisy a normy chránia asi osemdesiat percent obyvateľov. Tí zvyšní? Keby sme chceli vyhovieť supercitlivým ľuďom, museli by sme zakázať všetko. Na dopravný hluk si človek dokáže zvyknúť a prestane ho vnímať: auto prichádza, hluk sa zosilňuje, odchádza, hluk sa stráca. Horšie je to so stabilným zvukom na hranici limitu, ktorý vydáva povedzme kotolňa. Napriek tomu, že ide o rovnomernú tóninu, človek môže mať po čase pocit, že hlasitosť stúpa a klesá, spôsobuje mu to obrovské ťažkosti. Riešili sme prípad nadmerne citlivého muža, ktorý za rok schudol pätnásť kilogramov a nakoniec byt predal. Treba tiež povedať, že aj vnímanie hluku je rôzne: ak vysávame my, zvuk nám neprekáža, ak vysáva suseda, znervóznieme. To sa však už dostávame od chorých budov ďalej - najviac sťažností na hlučnosť máme od starých alebo chorých ľudí, ktorí sú nespokojní sami so sebou a hľadajú dôvod, ktorému by svoju podráždenosť pripísali.

Upratovanie. Všetky čistiace prostriedky tak pekne voňajú...

Kedysi ľudia zvykli v domácnosti gruntovať dvakrát ročne. Gruntovanie znamenalo, že nič nezostalo na svojom mieste, všetko vyčistili, vyprášili. My dnes gruntujeme hádam len po maľovaní... A pri čistení bytu či pracoviska sa používa obrovské množstvo chemikálií, ktoré môžu na niektorých ľudí pôsobiť dráždivo a spôsobovať alergie.

Fóbie. Zavretý v škatuli kdesi na osemnástom poschodí s neotvárateľným oknom... Môže fóbia človeku poškodiť?

Žiadna fóbia nikomu dobre nerobí. Klaustrofóbia, strach z uzatvorených priestorov, a hypsofóbia, chorobný strach z výšok, sa s modernými budovami spájajú pomerne často. Človek sa nebojí iba v budove, ale strach ho opantáva už cestou do roboty. Logicky musí jeho pracovná výkonnosť klesať.

V poslednom čase sa v Bratislave objavilo aj niekoľko okrúhlych budov. O akváriových rybičkách je známe, že ak budú plávať v kruhovej nádobe dokola, zošalejú a skapú. Čo človek?

Človek sa na rozdiel od rybičky nepohybuje dokola, ale prechádza z jedného priestoru do druhého. Pri troche cynizmu by sa teda dalo povedať, že takéto stavby nevyzerajú zvnútra až tak zle ako zvonka.

Choré sú aj nemocnice, plodia vraj aj nové kmene mikróbov rezistentných proti všetkému. Je nemocnica zdrojom nákazy?

Hovoríme o nozokomiálnych nákazách, čo je téma sama osebe. Tým, že v nemocniciach sa zhromažďujú chorí ľudia, logicky je tam viac infekcií. Nuž a tým, že sa v nich používa veľa antibiotík, mnohé kmene získavajú rezistenciu. Pre pacientov je výhoda, že sa v nemocniciach zdržiavajú len nevyhnutný, zvyčajne nie príliš dlhý čas. Zdravotníci sú tam však stále.

Elektromagnetické žiarenie. Kedysi mali ľudia doma rádio, potom televízor, dnes...

Zdrojov elektromagnetického žiarenia stále pribúda, je to doslova boom. Mikrovlnky, mobily, počítače... Žijeme v silnom elektromagnetickom poli a nevieme, čo to s nami urobí. Svetová zdravotnícka organizácia necháva túto tému stále otvorenú. Ak sa nejaké následky prejavia, možno až o jednu či dve generácie. Faktom je, že ľudia sa toho boja. Sťažujú sa najmä na základňové stanice mobilných operátorov na strechách domov. Jeden príklad za všetky: keď v Prahe postavili retranslačnú stanicu na Žižkove, trvalo takmer rok, kým ju pre rôzne sťažnosti spustili.

Skúsme to zhrnúť. Chorá budova

- chorý človek?

Napriek tomu, že náš život je v súčasnosti kvalitnejší, chorobnosť a úmrtnosť sa znižujú iba veľmi pomaly. Naša imunita sa zhoršuje. Nemôžeme to však pripísať iba budovám. Platí, že vonkajšie vplyvy ovplyvňujú zdravie človeka približne na 25 percent, genetika na 15 percent a zdravotníctvo na ďalších 20 percent. Všetko ostatné súvisí so životným štýlom. Ak po práci budeme nečinne posedávať s pohárom alkoholu a cigaretou v ústach pred televízorom, čo čakáme? Ak sa kedysi deti po škole vyrojili von hrať sa, čo robia dnes? Posadia sa pred počítač. Aj keď sú od prírody pohyblivé, dlhodobou nečinnosťou túto túžbu dokážeme potlačiť a pohyb im prestane chýbať. Mali by sme zmeniť životný štýl a namiesto povedzme víkendových prechádzok po nákupných centrách chodiť do prírody.

PETER KUBÍNYI

Vo výškových budovách by sa mala pravidelne čistiť vzduchotechnika.

Problémom panelákov sú aj nemrznúce prísady do betónu použité pri ich stavbe.

Kancelárie bez prirodzeného vetrania oddelené len priečkami, sú semeniskom baktérií.

Autor: PETER KUBÍNYI

© 2018 CA Immobilien Anlagen AG – All Rights Reserved. Powered by SIMPLE WEB