Slovensky   English  
Home for your business

KONTAKTNÝ FORMULÁR

Ak máte záujem o prenájom kancelárie, prípadne iné otázky alebo pripomienky, neváhajte nás kontaktovať.
Povinné
Povinné
Nepovinné
Povinné
Nepovinné
Povinné

BBC 1 Plus | Médiá o nás

Choré budovy a ich „pacienti“

14.06.2012 | Trend

Klimatizácia dokáže zabezpečiť aj v horúcom lete príjemné pracovné prostredie. Ak však na niekoho priamo fúka, môže spôsobiť rozličné ochorenia 13.06.2012 / Jana Hambálková

Pondelok, deväť hodín ráno. IT špecialista už dvadsať minút krúži v uličkách okolo administratívnej budovy, kde sa mu o pätnásť minút začína porada. Konečne nájde „flek“ a beží do zasadačky. Vyšťavený si nachádza voľné miesto, na spotený chrbát mu prúdi studený vzduch z klimatizácie. Po polhodine sa presunie do open spacu k počítaču, za ktorým sedí už s pobolievajúcimi krížami. „Keď sa bude takýto pondelok opakovať každý týždeň, radšej dám výpoveď,“ hovorí si sám pre seba.

Kúsok z histórie

Pred dvoma desaťročiami by spomínaný zamestnanec do práce išiel peši či autobusom, takže problémy s parkovaním by riešiť nemusel. Namiesto klimatizácie by sa o jeho zdravie pokúšal napríklad azbest v stenách či stropoch. „Budovy sa stavali s menšími oknami, klimatizácia za socializmu neexistovala. Mal ju tak nanajvýš úrad vlády či ministerstvo zahraničných vecí,“ spomína Peter Pochaba, šéf spoločnosti ABC Klima. Doba sa zmenila a s ňou aj architektúra. Firmy sa začali sťahovať do budov s veľkými oknami aj výhľadmi. Nový štýl umožnil zahrievanie priestorov a novodobé skleníky treba vnútri chladiť. Tepelná nepohoda totiž môže znížiť výkon zamestnanca o pätinu až polovicu. Klimatizácia tak dokáže zabezpečiť aj v horúcom lete príjemné pracovné prostredie. Na druhej strane, ak na niekoho priamo fúka, môže spôsobiť rozličné ochorenia. „Pracovné prostredie, predovšetkým klimatizácia, spôsobujú viac ako tretinu ochorení mojich pacientov. Ide najmä o bolesti chrbtice, »seknutie« chrbtice či krížov a bolesti vyvolané svalovými spazmami,“ uvádza neurologička zo súkromnej kliniky ProCare Viera Kontrošová. Na vyvolanie ťažkostí pritom môže stačiť niekoľko hodín pod zapnutou klimatizáciou. Náchylnejší sú ľudia s oslabeným imunitným systémom, starším ochorením chrbtice či poškodenými platničkami. Liečenie je podľa neurologičky individuálne, môže sa natiahnuť od desiatich dní až po niekoľkotýždňovú liečbu. Hoci o trvalých následkoch sa nedá hovoriť, zamestnancovi hrozí chronicky sa opakujúce ochorenie. Okrem neurologických problémov môže trpieť na chronické zápaly dýchacích ciest, zhoršenú alergiu, astmy, zápaly dutín či podráždené oči. Riešením môže byť presadnúť si či dohodnúť sa na púšťaní klimatizácie s kolegami. Nezapínať ju cez deň vôbec alebo len v čase, keď sú ľudia mimo kancelárie – na porade či obede.

Ako je to dnes

Hoci vo svete už fungujú modernejšie technológie –šetrnejšie k zdraviu zamestnancov –, drvivá väčšina nových administratívnych budov na Slovensku chladí pomocou výmeníkov tepla s ventilátormi (takzvané fancoily), prípadne cez stropné výustky rozháňajúce vzduch do miestnosti. Kto sedí veľmi blízko zdroja, nemusí sa vždy cítiť práve najkomfortnejšie. „Budovy vyššej kvality využívajú chladenie, respektíve kúrenie formou chladených či vyhrievaných stropov alebo masy betónu. V takomto prípade pod omietkou v tenkých kapilárach prúdi studená voda a chlad v miestnosti rovnomerne padá. Ak sa už pri stavbe budovy do betónového jadra zabudujú plastové rozvody, hovoríme o jadrovom chladení v lete, prípadne kúrení v zime,“ približuje najnovšie trendy vo svete klimatizácií P. Pochaba. Takýto typ chladenia je bez vedľajších efektov, ako sú hluk a prievan. Odpadajú tiež alergie na zdroj chladu či šírenie baktérií. Proti modernejším technológiám však na Slovensku stále stoja peniaze –úvodná investícia je totiž vyššia a vráti sa až po určitom čase na nižších nákladoch spotrebovanej energie. Za posledných päť až sedem rokov sa podľa P. Pochabu v krajine postavilo niekoľko desiatok budov s chladenými stropmi, ale išlo skôr o menšie až stredne veľké stavby. Za výnimku sa môže považovať budova Národnej banky Slovenska, ktorá patrí k najvyšším v krajine. Smerom k „zdravším“ kanceláriám môže developerov potlačiť Európska únia. Tá zaviedla povinnosť stavať od roku 2020 všetky budovy ako zelené, teda šetrnejšie k životnému prostrediu. Prvá administratívna budova s nálepkou zelená na Slovensku by mala byť dokončená toto leto v Bratislave. Ide o projekt rakúskej developerskej skupiny CA Immo pod názvom BBC 1 Plus.

Cena až na druhom mieste

Viaceré firmy sa v súčasnosti sťahujú do modernejších a kvalitnejších priestorov. Niektoré si pred tým robia medzi zamestnancami prieskum. „Chcú vedieť, kde človek žije, ako príde do práce – teda aká je dostupnosť budovy, napojenie na hromadnú dopravu a tiež parkovacie možnosti,“ približuje Oliver Galata z poradenskej spoločnosti CBRE. Práve otázka parkovania hrá pri hľadaní nových priestorov v Bratislave kľúčovú otázku. V prieskume portálu kancelárie.sk sa miesto pre auto dostalo na špicu. Cena bola podľa Roberta Čambala z portálu až druhý a tretí najdôležitejší faktor – v podobe výšky nájmu a prevádzkových nákladov. Problém s parkovaním vyprázdnil napríklad staršie budovy v centre Bratislavy. Ak by chceli firmy zabezpečiť státie pre zamestnancov, museli by si komerčne prenajať garáže. Neľahké je v hlavnom meste nájsť miesto aj v centrálnej biznis zóne okolo Apolla. Na obľúbenosti, práve pre jednoduchšie parkovanie, získava zóna okolo Avionu.

Slovenské špecifiká

Všeobecne platí, že ak spoločnosť nesídli v starej nevyhovujúcej budove, zamestnancom sa sťahovať nechce. Dôvodov, prečo napokon firma zmení budovu, môže byť niekoľko. Okrem presunu zo starších nevyhovujúcich priestorov do vyššieho štandardu môže ísť o vynútené sťahovanie. Keď spoločnosť rastie a chce byť pokope. V neposlednom rade môže byť motívom lepšia cena. Na tej sa však nájomca môže dohodnúť aj v pôvodných priestoroch. Renegociácie tvorili v minulom roku podľa údajov poradenskej spoločnosti Colliers v krajine zhruba štyridsať percent celkového objemu transakcií v kancelárskom biznise. Podľa O. Galatu z CBRE spravidla platí, že aj keď sa firma chce presťahovať z budovy, lokalitu meniť nechce. Plusom pre budovu je, ak kúrenie developer vyriešil nie cez klimatizáciu, ale klasické radiátory. Vo vyspelých budovách môže tiež nájomca a jeho zamestnanci oceniť zvlhčovanie privádzaného vzduchu, vďaka ktorému pracovníkom nevysychá sliznica. Špecifickou požiadavkou slovenských manažérov sú otvárateľné okná. Na pohľad maličkosť, ktorá v konečnom dôsledku môže rozhodnúť biznis. Firma sa buď nepresťahuje, alebo si vyberie kancelárie, v ktorých sa okno otvoriť dá. V zahraničí sú bežné zatvorené systémy, ktoré sú z pohľadu nákladov na energie výhodnejšie. Na Slovensku sa uzatvorené fasády na budovách stavajú podľa O. Galatu len zhruba posledných desať rokov. Developeri skúšajú aj kompromisy napríklad s otvárateľným každým šiestym oknom. Ideálne je, keď sa do každej kancelárie ujde jedno. Šetriť energiu by mohol systém, ktorý pri otvorení okna automaticky vypne klimatizáciu. Moderné technológie sú vymyslené, na Slovensku sa však využívajú málo. Budovy šetrnejšie k zdraviu zamestnancov aj životnému prostrediu tak zrejme ešte pár rokov zostanú skôr hudbou budúcnosti.

Autor: Jana Hambálková

© 2018 CA Immobilien Anlagen AG – All Rights Reserved. Powered by SIMPLE WEB